Prídi zas! Ak sa ti niečo ne/páči, píš do knihy návštev.
Kopíruj iba s ikonkou:
Admins: Lottie and Charlie

Metro snov - 1. časť

30. července 2012 v 17:17 | Ashley Johnson |  •♡•My subway dream•♡•
Narodila som sa na malom ostrovčeku Gigha na severe Škótska. Žije tu len 120 ľudí. Preto tu žije skroro celá rodina Evans. Ja, moja mama, otec, dvaja bratia, sesternica Emma a ešte polovica môjho rodokmeňa. Cez leto sa to tu troška preplní a cez deň tu loďou príde aj 150 turistov. Neviem, čo je na tomto ostrove také zaujímavé aby tu každý chodil.


V to ráno pršalo a bolo veľmi chladno. Vstala som o šiestej aby som si stihla dokončiť sloh na tému Stretneš sa so slávnou hviezdou. Popíš váš spoločný deň . Toto som si fakt musela nechať na ráno. Pretrela som si rozospaté oči a v pyžame, ktoré som mimochodom mala po mame som si sadla na stoličku vystlanú vankúšom. Chytila som do ruky pero a začala som písať presne podľa toho, ako som si to včera premyslela. Stôl som mala rovno pod oknom a tak som medzi riadkami sledovala kvapky, ktoré sa po okne pretekali v tom, ktorá skôr padne na drevený rám. Posledná bodka. So spokojným výrazom som si prezerala svoje dielo. Doteraz boli moje slohy ohodnotené na dvojku ale myslím, že pani Andersonová moje dielo ohodnotí na jednotku ( na môj pomer samozrejme). Zošit som vopchala do tašky. Pozrela som sa na posteľ, na ktorej bol pokrkvaná perina. Na chvíľu vo mne skrsla myšlienka, že si ešte ľahnem ale rozhodne som sa pobrala ku dverám kúpeľne. Dala som si vlažnú sprchu. Na spodnú bielizeň som si obliekla župan a po schodisku som vošla do kuchyne. Všetci ešte spali. Nechcelo sa mi čakať na to , kým sa niekto zobudí a urobí mi raňajky...Proste som to urobila sama. S plným žalúdkom som nakukla do Bobovej izby. Ležal rozvalený na posteli spod paplóna mu vykúkala noha a jeho izba smrdela ponožkami. Myslela som, že sa zadusím. Tak som radšej vyšla na chodbu. Umyla som si zuby, v izbe na seba natiahla blúzku, pančuchy a sukňu zo školskej uniformy. Prišiel čas na vlasy. Mali sme prísne zakázané nosiť ich rozpustené. Tak som si len povzdychla a zaplietla si ich do vrkoča. Letmo som pozrela na hodinky. Už meškám. Natiahla som si školský sveter a obliekla som si kabát. Zbehla som po schodisku (skoro som zakopla o Bobovu tašku) a rútila som sa po chodníku k domu pána McSporrana. "Dobré ráno," povedala som, pri čom som ledva lapala po dychu ", myslela som , že vás nestihnem." "Neboj sa Bet. Bez teba by som nikdy neodišiel." povedal a otvoril mi dvere. Pán Seumas McSporran bol niečo ako šofér. Každý deň vozil deti , ktoré to majú do školy ďaleko. To však nebola jeho jediná práca. Ikeď bol na dôchodku, mal až 10 povolaní. Poštár, účtovník, policajt, hasič, robil raňajky pre ľudí v jeho hoteli, obsluhoval čerpaciu stanicu, vozil deti do školy, vozil pivo do krčmy, bol kormídelníkom na lodi a predával v novinovom stánku. Toto všetko sa skrývalo v jednej osobe. Bolo to akoby 10in1 Smějící se. Sadla som si do auta k ostatným deťom a vyrazili sme do školy......


Ja viem , že je to krátke ale Charlie už išla tiež tak vám to dopíšem nabudúce :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
...že si prišiel na náš blog.
Ak chceš môžeš si pozrieť aj ďalší blog Lottie.